Kvet sóje fazuľovej (Glycine max L.)

SÓJA FAZUĽOVÁ (Glycine max L.)

Hospodársky význam a využitie

Sója svojou biologickou podstatou patrí medzi strukoviny, nakoľko plod má struk.

V štatistikách z hľadiska hospodárskeho využitia ju nachádzame medzi olejninami pretože

v semenách obsahuje 18 – 22 % tukov veľmi dobrej kvality. Z mastných kyselín obsahuje

okolo 11 % kyseliny palmitovej, 4 % kyseliny stearovej, 21% kyseliny olejovej, 54 %

kyseliny linolovej a 9 % kyseliny linolénovej. V semenách sóje je zo všetkých strukovín

najvyšší obsah bielkovín 35 – 45 %, ktoré majú výborné zloženie esenciálnych aminokyselín.

V 100g N - látok sa nachádza 6,3 % lyzínu, 1,5 % cystínu, 3,8 % treonínu a 1,4 % tryptofanu.

Významné zastúpenie majú glycidy, ktorých obsah sa pohybuje na úrovni 22 – 26 %, 4 – 6 %

minerálnych látok s bohatým podielom K a P a spektrom vitamínov A, D, E, ale hlavne B.

Z antinutričných látok sú významné inhibítory trypsínu, saponíny a antivitamíny.

Hlavné využitie sóje je v tukovom priemysle pri výrobe kvalitného, veľmi dobre stráviteľného

oleja, pričom vedľajšími produktmi sú extrahované šroty, ktoré sú výborným bielkovinovým

koncentrovaným krmivom.

Svoje nezastupiteľné miesto má sója i v racionálnej výžive ľudí. Využívajú sa jednak celé

semená v najrôznejších úpravách, ale v potravinárskom priemysle sa robí celý rad výrobkov

ako napr. sójová múčka, krupica, olej, sójové mlieko, maslo, syry, omáčky, lecitín, náhradky

mäsa a ďalšie výrobky. Sójové bôby a produkty zo sóje majú svoj význam pri redukčnej

diéte, v strave diabetikov, pri celiakii. Široké uplatnenie má i v kozmetickom,

farmaceutickom a chemickom priemysle.

Botanické zaradenie sóje

Rod Glycine má veľký počet druhov, väčšinou divorastúce v Ázii a Amerike. U nás

je zastúpený jednoročným kultúrnym druhom Glycine max (L.) – sója fazuľová. Má bohatú

kolovitú koreňovú sústavu, pričom hlavný koreň nesiaha hlboko, ale vytvára bohatú sieť

postranných korienkov, ktoré prenikajú do hĺbky až 2 m.

Vzchádza epigeicky, klíčne listy sú vynášané na povrch pôdy, pravé listy sú spravidla

trojpočetné.

Stonka je tvorená z 10 - 15 článkov, dorastajúca do dĺžky 0,3 – 1,2m, v nadzemnej časti sa

rozkonáruje.

Súkvetie má strapcovité s 5 – 10 drobnými kvietkami, bielej, ružovej až fialovej farby

vyrastajúce v úžľabí listov. Kvitne postupne odspodu k vrcholu rastliny a od stredu

k postranným konárom. Kvitnutie trvá tri týždne i viac a je samoopelivá.

Plodom je struk s 3 – 4 semenami.

Semená sú žlté, hnedé, sivé, čierne s rôznym odtieňom pupkovej časti, elipsovitého, guľatého

alebo podlhovastého tvaru.

Nároky sóje na pestovateľské prostredie

Územie Slovenska je okrajovou oblasťou pestovania sóje.

 

Pôdy vyžaduje hlboké, štruktúrne, výhrevné, bohaté na humus a vápnik. Z hľadiska pôdneho

druhu sú vhodné pôdy hlinité, ílovito-hlinité, hlinito-piesočnaté s neutrálnou pôdnou reakciou.

Sója neznáša pôdy ťažké, zamokrené, zhutnené, ale ani pôdy ľahké, piesočnaté. Vyhovujú jej

pôdne typy černozeme a hnedozeme s možnosťou doplnkovej závlahy. Ľahko prijíma ťažké

kovy z ovzdušia, preto nie je vhodné pestovať ju v blízkosti chemických tovární.

Z nárokov na podmienky prostredia vyplýva, že je vhodné pestovať ju v kukuričnej výrobnej

oblasti a teplejších regiónoch repárskej výrobnej oblasti s možnosťou doplnkovej závlahy.

 

Teplota. Sója je teplomilná rastlina. Pre svoj rast a vývin potrebuje sumu vegetačných teplôt

2000 až 3000 oC. Optimálna ročná teplota je okolo 8 – 10 oC. Minimálna teplota pre klíčenie

je 6 – 9 oC, optimálna 15 – 20 oC. Od dostatku vlahy a teploty sa odvíja i doba klíčenia

(pri teplote 8 oC vzíde za 3 týždne, pri 18 oC za týždeň). Na jarné mrazy je menej citlivá

ako fazuľa alebo kukurica.

Počas vegetácie jej vyhovujú teploty 18 – 20 oC. Počas tvorby strukov semien sú optimálne

teploty 20 – 25 oC. Pri dozrievaní by teploty nemali klesať pod 13 oC. Sója je plodinou

krátkeho dňa. Pre naše podmienky sú vhodné odrody, ktoré výrazne nereagujú na dĺžku dňa.

 

Sója je plodina náročná na vlahu. Transpiračný koeficient má 600 – 1000. Veľké nároky

na vodu má už počas klíčenia, kedy potrebuje 120 – 140 hmotnostných % vody. Ako prebytok

vody tak aj pretrvávajúce sucho počas klíčenia spôsobuje nejednotné vzchádzanie,

nekompletný porast, zvyšuje sa riziko zaburinenia a znižuje úroda. Ročný úhrn zrážok by mal

byť nad 550 mm. Najväčšie nároky na vodu má v období zakladania a tvorby kvetných

púčikov, kvitnutia, nasadzovania strukov, tvorby a nalievania semien. Pri nedostatku vody

dochádza k opadávaniu kvetov, strukov a následne k znižovaniu úrody. Sóju nie je vhodné

pestovať na výsušných stanovištiach, ale nevyhovuje jej ani nadmerná vlhkosť.

Sója fazuľová (Glycine max L.) – rastlinka aj struky sú pokryté chĺpkami

Technológia pestovania

Najvhodnejšou predplodinou sú hnojené okopaniny, možno ju však zaradiť i po obilnine.

Úspešne ju možno pestovať i po sebe. Prípravu pôdy vykonávame ako pri fazuli.

Hnojíme vyššími dávkami dusíka, a to 60-90 kg.ha-1 N, výnimočne až 120 kg.ha-1 N, pred

sejbou (v zahraničí odporúčajú aj delenú dávku). Dávky fosforečných a draselných hnojív sú

nasledovné: 20-40 kg.ha-1 P, 70-120 kg.ha-1 K.

Sejba – v KVO do konca apríla (III. dekáda), v RVO do 5. mája. Sejeme do riadkov

vzdialených od seba 250 - 450 mm alebo dvojriadkov 150 x 450 x 150 mm, hĺbka sejby 40 -

60 mm, počet klíčivých semien na 1 m2 60 - 80, t.j. 100 - 140 kg.ha-1.

Zber – priamy, upraveným obilným kombajnom v plnej zrelosti, optimálna vlhkosť semien je

16 - 18 %. Desikáciu uplatňujeme len pri semenárskych alebo veľmi zaburinených porastoch,

a to 6 dní pred zberom. Semeno skladujeme pri vlhkosti 12 - 13 %, pri vyššej treba dosúšať.

Na kŕmne účely môžeme sóju zberať i v zelenej zrelosti (obdobie nasadzovania strukov) a to

na zelené kŕmenie alebo na seno. Pre rovnaký účel môžeme pestovať sóju v tzv.

dvojkultúrach spolu s kukuricou alebo cirokom cukrovým (600 mm vzdialené riadky kukurice

a medzi nimi po 200 mm riadky sóje). Zber dvojkultúry sa vykonáva kolmo na smer riadkov.