Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) - mladá rastlinka

ĽAN SIATY (Linum usitatissimum L.)

Význam pestovania

Ľan siaty je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje.

Poskytuje prírodné vlákno, k výrobe textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo,

dámske a pánske šatovky. Význam ľanového vlákna stúpa predovšetkým v súčasnosti, kedy

sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom.

Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel.

Semeno obsahuje 34 – 40 % tukov a 18 – 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú

ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 – 27 %

stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice

a teľné zvieratá.

Botanická a biologická charakteristika

Ľan patrí do čeľade ľanovitých (Linaceae). Zahŕňa viac ako 200 druhov prevažne voľne

rastúcich jednoročných a trvácich rastlín, z ktorých má praktický význam len ľan siaty (Linum

usitatisimum L).

Z hospodárskeho hľadiska sa ľan siaty rozdeľuje na dva vyhranené typy – na ľan priadny

a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny.

Ľan priadny má dlhú, tenkú a slabo rozvetvenú stonku, menšie tobolky a drobnejšie semená.

Stonka sa do spodnej časti spravidla nevetví a obsahuje pomerne jemné a dlhé technické

vlákna. Preto sa pestuje na vlákno, hlavne v severnejších oblastiach Európy.

Ľan olejný má krátke, hrubé viac rozvetvené a olistené stonky, stredné až väčšie kvety

a väčšie tobolky, semeno s vyšším obsahom tuku. Je neskorší, odolný proti poliehaniu

a suchu.

Ľan olejnopriadny je prechodný typ, ktorý vznikol krížením medzi ľanom priadnym

a olejným. Má hrubšiu, kratšiu stonku, väčšie kvety a tobolky a väčšie semená ako ľan

priadny. Je odolný proti poliehaniu a má dlhšiu vegetačnú dobu.

Koreňový systém ľanu sa skladá z hlavného kolovitého koreňa a značného počtu bočných

korienkov. Kolovitý koreň je tenký, vretenovitý, dlhý 0,6 – 1,0 m. Ťažko preniká do väčšej

hĺbky, ale jeho začiatočný rast je veľmi rýchly. Bočné korienky sú jemné, 100 - 150 mm dlhé

a husto rozložené vo vrchnej vrstve ornice. Mohutnosť koreňovej sústavy značne vplýva na

prácu trhacích strojov, lebo ľan so silnejším hlavným koreňom sa ťažko trhá, najmä na

ťažkých pôdach za suchého počasia.

Stonka. Z koreňa ľanu vyrastá zvyčajne jedna stonka, ak však pôda obsahuje nadbytok

dusíka, prípadne porast je riedky alebo bol v prvých rastových obdobiach poškodený

vegetačný vrchol, vytvárajú sa v dolnej časti rastliny nad klíčnymi listami nové stonky,

čím vzniká rastlina s niekoľkými stonkami. Listy sú striedavé, prisadnuté k stonke, hladké,

kopijovité, tenké, 20 – 30 mm dlhé, 3 – 4 mm široké, ktoré pri dospievaní rastliny do

technickej zrelosti postupne oddola opadávajú.

Pre priadne účely je najvýznamnejšia časť stonky od hypokotylu po vetvenie –

tzv. technická dĺžka. Má byť rovná a dlhšia ako 650 mm, vyrovnaná v dĺžke a hrúbke

stonky. Za optimálnu sa považuje hrúbka 1,3 – 1,7 mm.

Ľan priadny máva v polovici dĺžky stonky 20 – 35 zväzkov vlákien, ktoré pri dobrých ľanoch

tvoria uzavretý prstenec a s parenchymatickými bunkami ich pevne spája pektín. Množstvo

vlákna obsiahnutého v stonkách ľanu priadneho dosahuje priemerne 25 % hmotnosti rosených

stoniek.

Kvet ľanu je päťpočetný, prevažne samoopelivý, zložený z piatich kališných, piatich

okvetných lístkov a z vrchného semenníka, na ktorého vrchole je päť tyčiniek. Kvety

sú drobnejšie, ich korunné lístky sú hladké, jasné svetlomodré, fialové, ružové alebo biele

s rôzne sfarbenou nervatúrou. Semenník má päť puzdier čiastočne rozdelených nepravými

priehradkami a päť modrých čneliek s jemne bradavicovitými bliznami.

Plod je päťpuzdrová tobolka rozličnej veľkosti a tvaru. V každej tobolke môže byť 10 semien,

spravidla je ich však 7 až 8 vyvinutých.

Agroekologické požiadavky

Pôda. Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý

pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté,

hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 – 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké,

ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou

hladinou podzemnej vody.

Voda. Ľan siaty oproti iným plodinám má relatívne vysokú potrebu vody, ktorú ovplyvňuje

vysoký počet rastlín na jednotke plochy a ich pomerne vysoká transpirácia. Ľanu sa najlepšie

darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas

vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.

Teplo. Ľan sa vyznačuje pozitívnym termotropizmom, vegetačný vrchol sa obracia

za zdrojom tepla.

Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších

rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo

vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú

množstvo a kvalitu vlákna v stonke.

Svetlo. Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi

rýchlo. Účinok svetla sa uplatňuje na anatomickej stavbe stonky. Elementárne vlákna

pri nedostatku svetla majú okrúhly tvar a väčší lumen. Stonky pri nadmernom zatienení viac

políhajú.

Kvet ľanu siateho s vyfarbenou nervatúrou.

Technológia pestovania

Zaradenie v osevnom postupe nie je problematické, ľan je na druh predplodiny nenáročný.

Náročný je však na nezaburinenosť pozemkov, čo vyplýva z fázy pomalého rastu kde

stagnuje, a tým vytvára riziko silného zaburinenia. Najpoužívanejšie predplodiny sú obilniny.

Pre vysoký obsah dusíka sú menej vhodné ďatelinoviny a strukoviny. Po sebe ho pestujeme

v odstupe 6 – 7 rokov, pretože vytvára tzv. ľanovú únavu pôdy.

Príprava pôdy sa riadi predplodinou. Podmietku, ničiacu buriny, nevynechávame. Jesennou

prípravou, strednou orbou do hĺbky 0,22 – 0,25 m, zapravíme do pôdy P a K hnojivá. Jarná

príprava pôdy je totožná s prípravou pod obilniny. Smykovanie s bránením a príprava lôžka

pre osivo do hĺbky 50 – 60 mm kombinovaným kultivátorom po predchádzajúcom zapravení

potrebnej dávky N, P, K hnojív a herbicídov je sled prác pred vlastnou sejbou.

Výživa a hnojenie je limitované objemom koreňovej hmoty. Ľan vyžaduje pre svoj slabší

koreňový systém nižšie hladiny živín oproti iným plodinám. 1 t rosených stoniek odčerpáva

z pôdy 17 – 20 kg N, 3 – 5 kg P, 21 – 25 K, 10 kg Ca a 1,8 kg Mg.ha-1. Veľmi opatrne

hnojíme dusíkom v dávke maximálne do 40 kg.ha-1. Nadmerné dávky poškodzujú kvalitu,

rednutím pletív sa vytvárajú krehké trhavé vlákna.

Sejba normám zodpovedajúceho osiva (moreného, prvotriednej kvality) je najvhodnejšia pri

teplote pôdy 6˚ C, kalendárne koncom marca až začiatkom apríla. Sejeme do „obilných

riadkov“ s ich vzdialenosťou 75 – 120 mm. Výsevok priadnych ľanov je od 25 – 28 mil.

klíčivých semien na 1 ha, pri olejných 10 – 15 mil.ha-1. Hmotnostne sa výsevok pohybuje od

100 – 180 kg.ha-1. Pre zlepšenie kvality rosenia je možné vysievať ľan s prísevom tráv,

najlepšie mätonohu mnohokvetého.

Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v ničení prísušku bránením, resp. ježkovými valcami.

Aplikácia herbicídov je nevyhnutná na zaburinených pozemkoch. Porasty ošetrujeme proti

chorobám a škodcom prípravkami povolenými v metodiky ochrany rastlín.

Kvitnúci ľan siaty (Linum usitatissimum L.)

Zber a pozberová úprava - optimálny termín zberu ľanu na stonky (vlákno) je koniec žltej, na

semeno v plnej zrelosti. Úrody stoniek roseného ľanu sa pohybujú u nás okolo 3,2 – 4,2 t.

ha-1, semena 0,5 – 0,6 t. ha-1. Zber robíme bez rosenia, vytrhaním stonky odvážame do

ľanárskeho podniku, ten realizuje rosenie, alebo ho po vytrhaní a odsemenení rosíme priamo

na parcelách. Rosenie je biologický spôsob oddeľovania vlákna z ľanových stoniek vplyvom

mikroorganizmov a plesní najmä rodu Mucor. Po vyrosení hornej vrstvy stoniek (nadobúdajú

striebristé sfarbenie) stonky obrátime, podľa potreby aj dvakrát. Pri správne vyrosenom ľane

sa vlákno ľahko oddeľuje od stoniek, pri prerosenom sa trhá a pri nedorosenom ostávajú na

vlákne časti dreviny – pazderia.

Toboľky ľanu siateho (Linum usitatissimum L.)