Horčica biela (Sinapis alba L.) zasiata vo vzorkovnici ako vymŕzajúca medziplodina

HORČICA BIELA (Sinapis alba L.)

Horčica biela vytvára kolovitý koreň, ktorý sa bohato rozkonáruje. Na začiatku rastie pomaly,

ale neskôr vytvára hustú koreňovú sieť. V porovnaní s jarnou repkou má mohutnejší koreňový

systém.

Stonka je 0,6 – 1,4 m vysoká, na začiatku kvitnutia začína drevnatieť preto sú rastliny odolné

proti poliehaniu. Listy má hlboko vykrajované aj v hornej časti rastliny. Stonka a listy sú

pokryté tuhými chĺpkami. Súkvetie je dlhý strapec. Farba korunných lupienkov je sýtožltá,

kališné lístky od koruny výrazne odstávajú. Plod je krátka hrubá šešuľa s plachým a dlhým

zobákom. Šešuľa prisadá k stonke takmer kolmo a je celá štetinatá. Semeno je bledožlté

s pálivom chuťou spôsobenou sinalbínom, vo vode slizovatie. HTS sa pohybuje od 3 do 6,8g

s veľkosťou 2 – 4mm.

Horčica patrí medzi rastliny dlhého dňa. Skracovaním dĺžky dňa sa jej vegetačné obdobie

(v našich podmienkach 120 – 130 dní) predlžuje a znižuje sa obsah oleja v semene.

Je prevažne cudzoopelivá. Kvitnutie trvá niekedy mesiac. Púčiky kvitnú od spodu nahor.

Požiadavky na prostredie

Pestujeme ju hlavne v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti. Najvhodnejšie sú hlinité

hnedozeme a černozeme s pH 6. Vhodná je do nadmorskej výšky 200 – 450 m.

Semeno klíči pri teplote 1 – 2 °C, neskôr je odolná proti mrazíkom, znáša zníženie teploty až

na -7 °C. Vzchádza za 5 – 8 dní.

Horčica biela sa s úspechom využíva ako medziplodina na zelené hnojenie aj ako vymŕzajúca

medziplodina na stabilizáciu pôdy pred eróziou a pútanie ľahko rozpustného dusíka

v mimovegetačnom období. Na jar sa potom do mrazom zničeného porastu horčice priamo

vysieva hlavná plodina.